Menovanie tzv. úradníckej vlády

Včera, dnes a zajtra – menovanie vlády

(zajtra v prípade, ak nezmenia citované články Ústavy SR)

Po tom, ako prezident odvolá vládu, musí menovať novú vládu. To, či budú niektorí z politických lídrov schopní zostaviť vládu, závisí od ich vzájomného konsenzu. Politickí lídri sa môžu dohodnúť na vláde:

  • väčšinovej, teda vláde, ktorá bude mať v parlamente nadpolovičnú väčšinu poslancov alebo
  • menšinovej, teda takej, ktorá nebude disponovať v parlamente väčšinou poslancov, avšak ak konsenzus nenájdu, zostaví prezident
  • tzv. úradnícku vládu, teda vládu rešpektovaných a skúsených odborníkov v konkrétnych oblastiach.

Pod pojmom väčšinová vláda rozumieme takú vládu, ktorá má v parlamente nadpolovičnú väčšinu poslancov. Takáto vláda je spravidla tvorená koaličnými stranami, ktoré disponujú v parlamente aspoň 76-timi hlasmi poslancov z celkového počtu 150. V praxi to znamená, že takáto vláda má väčšinovú podporu parlamentu a preto dokáže efektívnejšie fungovať a presadzovať svoj program.

Na rozdiel od väčšinovej vlády, menšinová vláda nedisponuje v parlamente podporou nadpolovičnej väčšiny, teda nemá podporu aspoň 76-tich poslancov. Menšinová vláda z toho dôvodu omnoho ťažšie presadzuje reformy a musí pre svoje návrhy zákonov hľadať podporu aj v opozičných stranách.

Tak väčšinová, ako aj menšinová vláda, majú spoločné to, že sú tvorené nominantmi politických strán. Naproti tomu, úradnícka vláda nie je tvorená nominantmi politických strán. Úradnícka vláda je vláda zostavená bez ohľadu na politickú príslušnosť členov vlády s cieľom prekonať len prechodné obdobie, v ktorom nie je možná dohoda medzi parlamentnými stranami na personálnom zložení vlády, až po najbližšie voľby.

Ústava síce samotný pojem „úradnícka vláda“ nepozná, no vytvorenie takejto vlády umožňuje. Pri úvahách o kreácii tzv. úradníckej vlády je potrebné si v prvom rade uvedomiť základnú skutočnosť, a to, že Ústava expressis verbis nepredpokladá, že členom vlády, či už jej predsedom, podpredsedom alebo ministrom, by musela byť osoba nominovaná niektorou z politických strán, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade. Jedinými Ústavou predpokladanými podmienkami na vymenovanie za člena vlády je štátne občianstvo SR a voliteľnosť do Národnej rady.

POSTUP PRI MENOVANÍ ÚRADNÍCKEJ VLÁDY

Postup pri kreácii tzv. úradníckej vlády by v praxi mal byť taký, že poslanci Národnej rady, no v praxi skôr čelní reprezentanti politických strán zastúpených v Národnej rade, by sa mali najskôr zhodnúť na osobe, ktorá by síce nebola politickým nominantom v pravom slova zmysle, no pre všetkých, resp. prinajmenšom pre nadpolovičnú väčšinu poslancov Národnej rady, by bola politicky akceptovateľná. Nevyhnutným predpokladom pre úspešné kreovanie úradníckej vlády je však aj konzultácia s prezidentom. Je to totiž prezident, ktorý v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. g) v spojení s čl. 110 ods. 1. Ústavy vymenúva predsedu vlády. Následne, po konsenze aj na ďalších členoch vlády, by prezident na návrh predsedu vlády v zmysle čl. 111 vymenoval aj ďalších členov vlády.

Zdroj: https://www.najpravo.sk/clanky/vacsinova-mensinova-ci-uradnicka-vlada.html

Kto môže byť predsedom vlády? Prvý krok

Prezident v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. g) v spojení s čl. 110 ods. 1. Ústavy vymenúva predsedu vlády

V zmysle čl. 110 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky.

Aké sú podmienky, aby bol občan SR voliteľný do NR SR? Na túto otázku nám dáva odpoveď zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 6 a v § 43.

§6

Prekážkou práva byť volený je

  1. výkon trestu odňatia slobody,
  2. právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené,
  3. pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

§43

Za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“) môže byť zvolený občan Slovenskej republiky, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕši 21 rokov veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Kto môže byť ministrom? Druhý krok

V zmysle č. 111 Ústavy Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Na voliteľnosť za členov vlády sa vzťahujú rovnako vyššie citované ustanovenia § 6 a § 43 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K tomuto vyvstávajú otázky k menovaniu predsedu vlády a ministrov dňa 15.5.2023.

 

Príklad z nedávnej minulosti: https://www.cas.sk/clanok/672299/prezident-vymenoval-novu-vladu-petra-pellegriniho-no-kritiku-si-neodpustil-tvrde-slova-andreja-kisku/

A je to tu! prezident Andrej Kiska vymenoval nového premiéra Petra Pellegriniho a potom aj ministrov.

Nový šéf vlády zložil sľub a prevzal si od prezidenta menovací dekrét.

Prezident Andrej Kiska nevymenuje novú vládu v zložení, v akom ju navrhol Peter Pellegrini (Smer-SD). Hlava štátu to vyhlásila po stretnutí s dezignovaným premiérom Petrom Pellegrinim. (https://hnonline.sk/politika/1714230-priamy-prenos-prezident-kiska-nevymenuje-pellegriniho-vladu)

Novej vláde pod vedením Petra Pellegriniho zavaril syn speváka Jozefa Ráža. Prezident Andrej Kiska kabinet, v ktorom by sedel Jozef Ráž mladší, zmietol zo stola. Prekáža mu minulosť kandidáta, ktorý v tretej vláde Roberta Fica pracoval pod ministrom zdravotníctva Tomáša Druckera. (https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/neuspesny-kandidat-ministra-vnutra-jozef-raz-mladsi-tesi-obrovskym-majetkom-toto-vas-odrovna)

Vláda je vymenovaná a čo má nasledovať? Tretí krok

Na túto otázku odpovedá čl. 113 Ústavy SR: Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Čiže, vláda bola vymenovaná 15.5.2023, takže do 14.6.2023 musí predstúpiť pred NR SR.

Čo sa stane, ak NR SR do 14.6.2023 nevysloví dôveru vláde? Štvrtý krok

Vláda vypracuje nový program a opätovne s ním predstúpi pred NR SR. Toto sa teoreticky môže diať opakovane počas šiestich mesiacov od vymenovania vlády.

V zmysle čl. 102 ods. 1 písm. e) Ústavy SR prezident  môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie.

Toto v prípade vlády vymenovanej 15.5.2023 neprichádza do úvahy, pretože 6 mesiacov uplynie až 15. novembra 2023, čo je po lehote 30. september 2023, termín na ktorý je deklarované, že sa budú konať predčasné voľby.

Kto zostaví vládu po voľbách do NR SR?

K tzv. ústavnej tradícii – Prezident poverí zostavením vlády SR víťaza volieb. Toto nie je úplne pravda, pretože:

Víťaz volieb 1994 – prvé volebné obdobie – Koalícia Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska (HZDS – RSS); predseda vlády: Vladimír Mečiar

Víťaz volieb 1998 – druhé volebné obdobie – Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS); predseda vlády: Mikuláš Dzurinda Slovenská demokratická koalícia (SDK); víťaz volieb nezostavoval vládu

Víťaz volieb 2002 – tretie volebné obdobie – Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS); predseda vlády: Mikuláš Dzurinda Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ); víťaz volieb nezostavoval vládu

Víťaz volieb 2006 – štvrté volebné obdobie – SMER – sociálna demokracia (SMER – SD), predseda vlády: Robert Fico SMER – sociálna demokracia (SMER – SD)

Víťaz volieb 2010 – piate volebné obdobie – SMER – sociálna demokracia (SMER – SD), predseda vlády: Iveta Radičová Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ – DS); víťaz volieb nezostavoval vládu

Víťaz volieb 2012 – šieste volebné obdobie – SMER – sociálna demokracia (SMER – SD), predseda vlády: Robert Fico SMER – sociálna demokracia (SMER – SD)

Víťaz volieb 2016 – siedme volebné obdobie – SMER – sociálna demokracia (SMER – SD), predseda vlády: Robert Fico SMER – sociálna demokracia (SMER – SD) do 22. marca 2018; Peter Pellegrini od 22. marca 2018

Víťaz volieb 2020 – ôsme volebné obdobie – OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA, predseda vlády: Igor Matovič do 1. apríla 2021; Eduard Heger od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023

Poznámka: Nikde v Ústave SR sa neuvádza, že predsedom vlády musí byť niekto z politického spektra úspešných parlamentných strán. Pripomíname: Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky

 

Otázka na záver: Akceptujú poslanci porušenie Ústavy SR v postupe menovania úradníckej vlády zo dňa 15.5.2023 a vyslovia dôveru vláde, ktorej zoznam zverejnila Zuzana Čaputová 12. mája 2023, čiže pred menovaním predsedu vlády dňa 15.5.2023? Ako mohol Ľudovít Ódor predložiť prezidentke Zuzane Čaputovej návrh ďalších členov vlády?!

Treba venovať pozornosť tomu ako budú hlasovať jednotliví poslanci pri hlasovaní o dôvere vláde.

A pri voľbách do NR SR = parlamentu rozmýšľať koho tam pošleme.

 

Umenie vládnuť sa nezakladá na sile, či opatrnosti, ale na múdrosti. (Ján Amos Komenský)

 

Vypracovali: Oľga a kolektív OZ Ľudový kandidát

error: Zabezpečený obsah !!!