Legislatívny proces
STRUČNE LEGISLATÍVNY PROCES PRIJÍMANIA VŠEOBECNE ZÁVÄZNÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV
(aby nás už viac „neopíjali rožkom“)
V prvom rade si treba uvedomiť, že v súčasnom legislatívnom stave do NR SR volíme našich zástupcov – poslancov prostredníctvom politických strán.
Ďalej: čo je NR SR podľa Ústavy SR: Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, čiže poslanci hlasujú o vládnych a poslaneckých návrhoch zákonov.
Zohľadňujúc skutočnosť, že NR SR je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR, treba sa dobre informovať z dostupných zdrojov o kandidátoch jednotlivých strán a nejsť len za volebným lídrom kandidátnej listiny, resp. za kandidátmi na prvých 10 – 15 miestach.
Vieme veľmi dobre, že mnohí z nich sklamali. Pred voľbami nasľubovali toho veľa a po voľbách, ako sa hovorí „skutek utek“. Porozmýšľajme, kto väčšinou sľubuje? Nie sú to náhodou tí, čo sú neustále na obrazovkách televízií, v rádiách, na tribúnach akcií, kde nehrozí žiadne riziko?
Zdroj nasledujúcich informácií (do textu sú nakloneným písmom vpísané poznámky): https://www.vlada.gov.sk/legislativna-rada-vlady-sr/ časť: Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky účinné od 1. januára 2023 – súbor vo formáte PDF
VLÁDNA ÚROVEŇ
SCHVAĽOVANIE PRÁVNEHO PREDPISU (čiže vládneho návrhu zákona)
Právny predpis po ukončení jeho tvorby musí prejsť schvaľovacím procesom na úrovni vlády. Najprv o návrhu rokuje legislatívna rada vlády, následne vláda. Zákon a ústavný zákon sa predkladá ďalej na prerokovanie parlamentu, pri nariadení vlády, vyhláške a opatrení sa legislatívny proces ich schválením končí.
PARLAMENTNÁ ÚROVEŇ
TVORBA ZÁKONA (čiže poslaneckého návrhu zákona)
Predloženiu návrhu zákona na rokovanie parlamentu predchádza jeho tvorba, nakoľko sa predkladá paragrafové znenie návrhu spolu s dôvodovou správou. Tvorba zákona však pokračuje aj počas rokovania, až do tretieho čítania, kedy už nie je možné predkladať doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy. Počas tejto fázy sa verejnosť môže zapájať do tvorby zákona, a to buď z vôle predkladateľa alebo vyvíjaním tlaku na poslancov ako svojich zvolených zástupcov. Napríklad priamym oslovovaním poslancov, predkladaním pripomienok, účasťou na rokovaní parlamentu a podobne. Participácia však nie je bližšie upravená a poslanci nemajú povinnosť riadiť sa požiadavkami verejnosti, nakoľko pri výkone svojho mandátu nie sú viazaní príkazmi.
Pripomienkové konanie
- návrh zákona sa povinne zverejňuje na portáli Slov-Lex na pripomienkovanie; lehota na podanie pripomienok je 15 dní, v mimoriadnych prípadoch môže byť skrátená
- pripomienky môže podať aj verejnosť, tak k návrhu právneho predpisu, ako aj k jeho prílohám
- pripomienkou je možné navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu, vyjadriť konkrétne výhrady k navrhovanému textu a spôsob odstránenia namietaných nedostatkov navrhovaného textu;
- ak pripomienku podporí najmenej 500 fyzických alebo právnických osôb, považuje sa za zásadnú a predkladateľ musí s ich zástupcom uskutočniť rozporové konanie; zásadná pripomienka vyjadruje kategorický nesúhlas pripomienkujúceho subjektu
Schválenie zákona
- na schválenie zákona je potrebný súhlas väčšiny prítomných poslancov (39 poslancov), pričom prítomná musí byť ich nadpolovičná časť (76 poslancov)
- na schválenie ústavného zákona je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov (90 poslancov)
- po schválení návrhu zákona sa tento predloží prezidentovi na podpis
PODPIS PREZIDENTA
- pred zverejnením v zbierke zákonov je potrebné, aby so schváleným zákonom vyjadril svojím podpisom súhlas prezident
- verejnosť sa môže obrátiť na prezidenta so svojou požiadavkou na vrátenie zákona parlamentu na opätovné prerokovanie, spolu s prípadnými pripomienkami; lehota na predloženie petície prezidentovi je však relatívne krátka – prezident môže zákon parlamentu vrátiť do 15 dní od doručenia
- ak prezident so schváleným zákonom nesúhlasí, môže ho vrátiť aj s pripomienkami na opätovné prerokovanie parlamentu; ak sa pripomienky týkajú jeho ústavnosti, môže sa prezident obrátiť na ústavný súd, ktorý začne konanie
- na opätovné schválenie vráteného zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov (76 poslancov); poslanci môžu zákon opätovne schváliť s prezidentovými pripomienkami, alebo ich odmietnuť a zákon potvrdiť
Tu si treba veľmi dobre zvážiť, že dávame do ruky moc rozhodovať o cca 5 a pol milióna obyvateľov Slovenska 39-tim poslancom, prípadne 76-tim poslancom, maximálne 90-im poslancom.
Stretli sme sa s otázkou: čo mám rozumieť pod prvým čítaním, pod druhým čítaním, tretím čítaním a hlasovaním o návrhu zákona ako o celku?
Takže pekne po poriadku. Odpovede na tieto otázky nám dáva zákon č. 350/1996 Z .z. o rokovacom poriadku. Neuvádzame všetky podrobnosti, len to najzásadnejšie. Zákon č. 350/1996 Z.z.
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/20230501#
Prvé čítanie
§71
Predseda národnej rady zabezpečí bezodkladné zverejnenie návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa tohto zákona, na webovom sídle národnej rady. Predseda národnej rady navrhne národnej rade prideliť návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a podľa povahy veci aj ďalším výborom. Súčasne navrhne výbor, ktorý je pre tento návrh zákona gestorský.
§72
(1) Návrh zákona sa musí zverejniť na webovom sídle národnej rady najmenej 15 dní pred schôdzou národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
(2) Predseda národnej rady zaradí návrh zákona do programu najbližšej schôdze národnej rady. ….
§73
(3) Národná rada sa uznesie tak, že buď
a) vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, alebo
b) nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, alebo
c) ho prerokuje v druhom čítaní.
(4) Ak národná rada neprijme uznesenie podľa odseku 3, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Druhé čítanie
§75
(1) O návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol pridelený.
§78
Výbor vypracuje o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní pre národnú radu písomnú správu obsahujúcu stanovisko výboru, v ktorom najmä navrhne, či odporúča národnej rade návrh zákona schváliť; ak sa výbor uznesie na pozmeňujúcich alebo na doplňujúcich návrhoch, správa obsahuje ich znenie. Návrhy musia byť presne sformulované a odôvodnené. Písomnú správu pre národnú radu obsahujúcu stanovisko výboru schvaľuje výbor uznesením.
V nasledujúcich paragrafoch zákon hovorí o postupoch výborov (tu nerozpisujeme, možno pozrieť v zákone).
Po postupoch výborov sa zákon zaoberá pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi.
§82
(2) Na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu zákona na schôdzi národnej rady je potrebný súhlas aspoň 15 poslancov. Súhlas poslanca sa vyjadruje jeho podpisom pod písomný a odôvodnený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa zverejňujú na webovom sídle národnej rady.
§83
(1) Po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady sa hlasuje o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ak bol v rozprave podaný návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najprv o tomto návrhu.
(3) Ak v druhom čítaní neboli na schôdzi národnej rady podané nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.
(4) Ak v druhom čítaní boli na schôdzi národnej rady podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doručenie poslancom. Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady sa koná najskôr po uplynutí 48 hodín od podania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozprave. O skrátení lehoty rozhodne národná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor alebo spoločný spravodajca.
Tretie čítanie
§84
(1) Ak v druhom čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
(2) Ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení; skôr sa môže konať, ak o tom na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodne národná rada bez rozpravy.
§85
(1) Tretie čítanie sa obmedzí len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.
§86
Ak v treťom čítaní neboli schválené nijaké opravy, pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
V druhom a treťom čítaní je v zákone uvedených viac možností vo vzťahu k podávaniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Je tam možných toľko všelijakých zákrut, s ktorými nemá zmysel zbytočne zaťažovať bežného občana, ale ktoré by mali poznať občania, ktorí majú záujem kandidovať na poslanca NR SR. Sú to poslanci, ktorí rozhodujú o prijatí, či neprijatí toho – ktorého zákona a tak ako je uvedené vyššie, verejnosť môže vyvíjaním tlaku na poslancov ako svojich zvolených zástupcov, napríklad priamym oslovovaním poslancov, požadovať predloženie pozmeňujúcich, resp. doplňujúcich návrhov.
Ak prejde hlasovaním návrh zákona ako o celku v treťom čítaní, verejnosti zostáva už len chabá nádej s tým zákonom niečo urobiť (viď časť PODPIS PREZIDENTA).
Starí parlamentní harcovníci poznajú vyššie opísaný proces tvorby a schvaľovania legislatívnych aktov.
Naša prvá otázka znie: Poznajú vyššie opísaný proces tvorby a schvaľovania legislatívnych aktov aj tí, ktorí sa búšia do pŕs a sľubujú hory – doly po tom ako budú zvolení?
„Na dobrom začiatku všetko záleží.“ — Jan Amos Komenský
Vypracoval: kolektív Ľudový kandidát, o.z.